Zatvorila som za sebou dvere nášho domu. Nanešťastie. Neznášam svoj domov. Pravdu povediac, o veľa radšej sedím v škole ako doma. Hodila som kľúče na botník a vošla som do obývačky. Sedel tam s prekríženými nohami a fľašou piva v ruke.
"No čo, ty štetka, kde si bola tak dlho? Mala si tu byť pred pol hodinou." Ach nie. Zase je opitý. Robí to každý deň odvtedy čo.. mama zomrela.
"Bola som ti kúpiť niečo proti bolesti hlavy, ako si mi ráno povedal.."
"Tak to som ti určite neprikázal!"
"Ale..."
"Hádam viem čo hovorím, či nie?!" vrieskal.
"Nie! Oci! Prosím NIE!" kričala som.
No nepomohlo to. Zbil ma tak, ako ešte nikdy predtým.
-Viem, že to bolo krátke ale mám prichystané ďalšie diely, jeden tu bude určite zajtra.
Tak ahojte zatiaľ :)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára